Každá profesia so sebou nesie určité stereotypy. Profesia jazykového lektora nie je žiadnou výnimkou. Myslím si, že je to prirodzené. Ľudia, ktorí danú prácu nikdy nevykonávali, si len matne vedia predstaviť, čo presne to-ktoré povolanie obnáša. Moje predstavy o práci letušky, rušňovodiča, grafického dizajnéra či hasiča sú tiež zrejme pekne skreslené. Pred pár dňami som sa lektorov na instagrame spýtala, s akými najväčšími stereotypmi sa stretli a ich odpovede by sa dali zaradiť do troch kategórii.
Stereotyp č.1: Lektor nič nerobí, iba študentom dáva cvičenia
Prvý mýtus, ktorý panuje, je ten, že lektori svojim študentom iba dávajú cvičenia, ktoré kontrolujú a sami nič nerobia. Možno to majú ľudia podvedome spojené s niektorými pedagógmi zo základnej školy, ktorí zadali samostatnú prácu a počas hodiny si vypili kávu a prečítali noviny.
Ďalej si veľa ľudí myslí, že sa na hodinu veľmi nemusíme pripravovať, pretože sa so študentami iba tak rozprávame. Skutočnosť je však iná: Kvalitní lektori pripravujú lekcie študentom na mieru, vymýšľajú aktivity, ktoré musia byť kreatívne a zábavné, ale aj prispieť k študentovmu progresu.
Lektori sú stratégovia, pretože tvoria obsah kurzu a jednotlivé, na seba nadväzujúce kroky, vďaka ktorým sa študent za dané obdobie dostane z bodu A do bodu B – naučí sa jazyk. Naučiť sa jazyk je premyslený projekt, ktorý sa nedá robiť „hurá“ systémom a náhodnými aktivitami. Ak totiž kurz nie je premyslený, študent strávi štúdium jazyka roky totálne neefektívne. Určite poznáte ľudí, ktorí sa učili napríklad angličtinu 10 rokov a doteraz sa nedokážu dohovoriť. Také niečo sa vám s profesionálnym lektorom nestane. Lektori, ktorí svoju prácu robia dobre a s vášňou, sú schopní nadizajnovať študentom kurz na mieru a vďaka tomu sú schopní komunikovať už po krátkej dobe.
Ďalším mýtom, s ktorým sa lektori stretávajú, je ten, že ľudia porovnávajú hodinovú sadzbu lektora so svojou hodinovou mzdou, ktorú majú pri 8-hodinovej pracovnej dobe. Lektori však väčšinou neučia 8 hodín, pretože by sa to nedalo stíhať spolu s ostatnými, „neviditeľnými“ činnosťami. Ak lektor odučí päť 60-minútových lekcií denne, neznamená to, že by si zvyšok dňa užíval s vyloženými nohami. Okrem lekcií totiž my lektori venujeme čas aj:
- prípravám na lekcie
- tvoreniu materiálov
- administratívnym činnostiam
- vzdelávaniu a sebarozvoju, pretože študentom chceme poskytovať TOP služby
- komunikácii so študentami
- organizačným záležitostiam
- marketingu
- atď.
Samozrejme, nie je lektor ako lektor a určite nájdu aj takí, ktorí povedia, že odučia 40 hodín týždenne a na lekcie sa nemusia vôbec pripravovať. O tejto téme sme nedávno s priateľmi-lektormi debatovali na našom lektorskom stretku a zhodli sme sa, že pre väčšinu z nás je reálne odučiť 5-6 hodín denne. Tento počet je dlhodobo udržateľný a sme schopní pri ňom dodať študentovi maximálnu kvalitu výuky a sústredenie.
Stereotyp č. 2: Všetci lektori sú zamestnaní v jazykovkách
Druhým stereotypom je, že lektori sú zamestnaní v jazykových školách a ak učia súkromne, tak je to pre nich iba spôsob, ako si privyrobiť pár eur navyše. Častokrát sa stáva, že študent potom lektorovi zruší hodinu, z času na čas, alebo aj často, mysliac si, že to nevadí. V skutočnosti je to práve naopak.
Väčšina lektorov nielenže nie je zamestnaná, ale ak už spolupracuje s jazykovou školou, je to formou živnosti. To znamená, že lektor jazykovej škole fakturuje svoje služby, ale sám si platí zdravotné a sociálne poistenie, ako aj dane. Jazyková škola funguje ako sprostredkovateľ. O tom, ako to chodí v jazykovkách a o skúsenostiach iných lektorov, som písala v tomto článku.
Stereotyp č.3: Učíme len kvôli prilepšeniu
Ale najväčší stereotyp je, že pre lektorov je táto práca iba taká brigáda, ktorú robíme popri inej práci. K tomu mi napadá hneď niekoľko myšlienok. Ak má niekto bežné zamestnanie, povedzme 8 hodín v kancelárii, prečo by večer či cez víkendy ešte navyše učil, namiesto, hmmmmmm…. športu, oddychu, či spoločenskej aktivity? A naopak, prečo by kvalitný lektor robil prácu, ktorá nesúvisí s jeho podnikaním? Veľa otázok, málo odpovedí.
Tento stereotyp pravdepodobne pramení z toho, že na doučovateľských portáloch či vo FB skupinách sa nájde veľa študentov, ktorí poskytujú doučovanie, či veľa ľudí, ktorí ovládajú jazyk a myslia si, že jazyk stačí ovládať a automaticky ho dokážu naučiť druhých ľudí. Takíto ľudia učia väčšinou za nízke ceny, čo sa odráža na kvalite výuky, ktorú študent dostane.
Ak totiž lektor ponúka lacné hodiny, znamená to, že na to, aby sa uživil, potrebuje odučiť veľký počet lekcií denne a mať veľa študentov. Logicky to znamená, že mu na 1 študenta ostáva málo energie, neostáva mu čas na kvalitnú prípravu, osobný prístup, je v časovom a finančnom strese. To sa, žiaľ, odrazí aj na kvalite výučby a na celkovej úrovni spolupráce. A platí to aj opačne. Lektori, ktorí majú nastavené vyššie ceny a poskytujú komplexnejšie služby, si môžu dovoliť mať menší počet spoluprác. Každému svojmu študentovi tak môžu venovať dostatok času a ostáva im priestor na vymýšľanie kreatívnych a zábavných aktivít, z ktorých, opäť, benefitujete VY – študent. 🙂