Čas plynie neuveriteľne rýchlo.
Alebo nie? Možno ide presne tak, ako má.
Každopádne, čas je vzácnejší ako peniaze, pretože si ho nemôžeme uložiť na neskôr, ani znásobiť či požičať. Každý z nás ho má obmedzené množstvo.
Týždeň má 168 hodín a ak odrátame nevyhnutnú dobu na osemhodinový (či deväťhodinový, ehm) spánok, stále ich ostáva dosť a je na každom z nás, ako ich využije.
Práve preto, že čas je vzácnou komoditou, sa snažím mojím študentom poskytnúť to najlepšie za čas, ktorý máme dohodnutý. Každú hodinu dôkladne vopred pripravím a tak sa nikdy nestane, že by moji klienti len tak podaromnici zabíjali čas. Študenti majú počas našich stretnutí moju plnú pozornosť, tak, aby sme každú spoločnú lekciu využili vedome, efektívne a príjemne. Študenti dostávajú materiály k lekciám vopred, aby si ich stihli pripraviť. Lekcie vždy začínam na minútu presne a v dostatočnom predstihu mojich študentov informujem, ak sa napríklad chystám na dovolenku, mám lekára, alebo nám má niektorá hodina odpadnúť.
Vážim si aj svoj čas, preto mám so študentami dohodnuté pravidlá zrušenia lekcií na poslednú chvíľu. Je to vec, ktorá sa mi veľmi osvedčila. A zo skúsenosti môžem povedať, že študenti rešpektujú spôsob mojej práce, sú naň zvyknutí a vždy mi dajú v dostatočnom predstihu vedieť, ak napríklad potrebujú zmeniť či zrušiť termín svojej lekcie. Vďaka tomu sa mi ľahko plánuje program na týždeň a svoj čas využívam efektívne a zmysluplne.
Mojou prioritou je však i ľudský prístup a preto, ak sa občas stane, že študent potrebuje začať hodinu neskôr, či sa mu náhle zmení program, snažím sa mu vyjsť v ústrety. Ak môžem, vždy vyhoviem, pretože viem, že to moji klienti nezneužívajú. Verím, že ak máte so študentom od začiatku nastavené pravidlá, neskôr (ak chcete) sa z nich ľahšie upustí. Opačne to ide ťažko.
Ako vnímate túto tému vy? Čo by ste robili, ak by ste mali pocit, že si študent neváži váš čas?