Lektorka Lýdia Hančariková: “Snažím sa zachovať si ľudskosť a autentickosť. Chcem, aby ma študenti vnímali ako osobu, ktorej záleží na ich spokojnosti v každom smere.”

Ahoj Lydka, ďakujem, že si prijala pozvanie na rozhovor pre Akadémiu lektorov. Viem o Tebe, že pôsobíš v Košiciach, si lektorka angličtiny a na svojom facebooku a instagrame elydia_english pomáhaš ľuďom zlepšovať ich angličtinu. Mohla by si sa, prosím, čitateľom predstaviť?

Ja ďakujem za oslovenie a takúto zaujímavú možnosť. Moje meno je Lýdia Hančariková, ale väčšina ľudí ma volá Lydka, preto som aj moju FB stránku založila pod názvom Angličtina s Lydkou. Od roku 2006 učím angličtinu, počas štúdia na vysokej škole som mala aj iné zamestnania (brigády, niektoré v zahraničí) a tesne po škole som dokonca vydržala 40 dní v jednom zamestnaní, vďaka ktorému som si uvedomila, že “tudy cesta nevede” a vrátila som sa k vyučovaniu angličtiny. 

Ako sa budoval Tvoj vzťah k angličtine a ako si sa dostala k práci lektorky?

Celé to začalo ešte na strednej škole, keď som pomáhala svojim spolužiakom (robila za nich úlohy, písala slohy, doučovala pred písomkou). Po nástupe na vysokú školu (kde som angličtinu študovala) som začala pracovať pre niektoré jazykové školy v Košiciach, kde som si uvedomila, že viem nielen učivo vysvetliť, ale zároveň mi práca lektorky umožňuje spoznávať neskutočné množstvo ľudí s rôznymi životnými príbehmi. Okrem toho som mala ešte trému už len pri predstave, že na mňa pozerá a počúva ma viac než len jeden človek – veľmi mi totiž záležalo na názore ľudí a vytvorení dobrého dojmu a bála som sa sklamania. Koniec koncov, som len človek a zažila som si svoje odmietnutie a poníženie v detstve. Avšak bola som hnaná myšlienkou, že jedine tak prekonám strach, ak budem robiť veci, ktorých sa bojím. A ak strach zmizne, uvoľní sa priestor pre sebavedomie. Plus všetci moji rodinní členovia, vrátane mňa, sa riadia pravidlom – rob to, čo miluješ a rob to s celým srdcom. 

Môj vzťah k angličtine? Je to pre mňa láska, vášeň, hobby. Svoje prvé “wow” som zažila keď som sa vrátila domov zo školy v Anglicku a zavolal mi môj spolužiak, ktorý bol z Argentíny. Keď hovor skončil, bola som úplne unesená z toho, ako som to zvládla. Ten neskutočný pocit spokojnosti z toho, že sa dokážem porozprávať s ľuďmi z celého sveta, sa stal pre mňa priam návykovým.  

A ako som sa dopracovala k práci lektorky? Po začatí prvého ročníka na vysokej škole som sa rozhodla doučovať ľudí a skúšať si na nich rôzne metódy, aby som vedela, čo komu vyhovuje. Takto som získavala prax a potom som sa hlásila o prácu lektorky aj v jazykových školách v Košiciach, vďaka čomu ma pomaly, ale isto, spoznávalo stále viac ľudí v meste. 

Ako vyzerá Tvoj bežný deň? 

Na túto otázku sa mi neodpovedá jednoducho, moje dni v lete sa bežne líšili od tých cez školský rok. A situácia sa zmenila úplne od 11.marca 2020, keď som naposledy bola učiť vo svojej učebni v Košiciach. Bežne som mávala hodiny od skorého rána do obeda, potom som skočila domov na rýchly obed a venčenie psa a následne som sa vrátila do učebne na poobedné hodiny. Končievala som večer okolo 19:00, aby som mohla prísť domov odučiť ešte nejaké hodiny cez Skype (keďže internet som v učebni zavedený nemala). Teraz pracujem so študentmi len online formou. Našťastie to mnohí boli ochotní vyskúšať a som vďačná, že ma takto podporili a nenechali ma v tomto šialenom covid období bez príjmu. Učebne som sa rozhodla vzdať z rôznych dôvodov, čo mi je veľmi ľúto. Prežívala som to podobne ako nejaký rozchod s partnerom, ale v dnešnej dobe je nutné vedieť sa prispôsobiť zmenám a brať všetko, čo nám život hádže pod nohy, ako skúšku alebo lekciu – niečo, čo nás nenechá točiť sa v bludnom kolobehu, ale práve naopak – posunie ďalej, či už  osobnostne, alebo profesionálne.  

Áno, presne. A často sa ukáže, že aj nepríjemné situácie nám v konečnom dôsledku môžu priniesť niečo pozitívne, poskytnúť nový pohľad na vec, niečo sa naučiť… Na svojej Facebook stránke uvádzaš, že si študovala a anglickom meste Hastings a neskôr na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Mohla by si, prosím, trochu opísať, v čom spočívalo tvoje štúdium a porovnať obe tieto inštitúcie? V čom Ti toto vzdelanie dopomohlo k práci, ktorú robíš?

Počas strednej školy v roku 2004 som bola v anglickom meste Hastings, kde som študovala. Bol to 5-týždňový jazykový pobyt, kde som každý deň chodila do školy na 4 hodiny a po škole sme chodili so spolužiakmi von, aby sme precvičovali angličtinu ešte viac. V roku 2006 som začala študovať na UPJŠ odbor britské a americké štúdiá. Celé štúdium prebiehalo v angličtine s profesormi, či už zo Slovenska, alebo zahraničia. V podstate sme prešli všetko o Británii, o Amerike a o anglickom jazyku.

Škola v Hastingse ma naučila anglicky rozprávať – keďže na strednej škole sme mali učiteľku, ktorá s nami nechcela precvičovať rozprávanie, s mojou rodinou sme dospeli k záveru, že “sa hodím do vody” a naučím sa plávať sama 🙂 Po príchode domov som potom vo voľnom čase doučovala svojich spolužiakov na internáte a cez prestávky som im opravovala úlohu (ak ju mali) alebo im písala (ehm, prepisovala) slohy.

Keďže som videla, že môj spôsob výučby dáva zmysel, po začatí prvého ročníka na UPJŠ som vo voľnom čase učila v rôznych jazykových školách. A v tom období som sa snažila počas výučby aplikovať všetky teoretické znalosti získané počas štúdia na vysokej škole. 

Keď som čítala recenzie Tvojich študentov, všimla som si, že viacerí si pochvaľovali, že vďaka Tvojim lekciám prekonali svoj strach z rozprávania v angličtine. Ich komentáre boli veľmi milé a muselo byť veľmi príjemné čítať si takúto pozitívnu spätnú väzbu. 🙂 Prečo je, podľa Teba, pre ľudí ťažké “dokopať sa” k angličtine? Akým spôsobom pristupuješ k študentom, ktorí majú blok a hanbia sa rozprávať?

Prečo je ťažké dokopať sa k angličtine? Dôvodov môže byť, podľa mňa, niekoľko… Začína to väčšinou tým, že si človek povie, že nemá na to čas. Čo na 99% môže byť pravda, ale stále platí, že čas máme na všetko, čo je pre nás prioritné (aj keď len pár minút denne). Pokračujem teda ďalším dôvodom – nesprávne alebo chaoticky určenými prioritami. A keď poviem nesprávne, nemyslím tým to, že ktokoľvek, kto si nedokáže nájsť čas na angličtinu, si nevie určiť v živote svoje priority. Len nie všetci sme slobodní, nie všetci nevieme, čo od radosti s časom, nie všetci máme doma podporujúceho partnera (alebo inú pomoc k deťom), nie všetci poznáme kvalitného učiteľa / lektora. 

To bola voľakedy aj moja “brzda”, pretože som sa nechcela pustiť do štúdia jazyka, kým som nebola spokojná s tým, ako ma učiteľ / lektor vedie a motivuje. Nie je to totiž len o dobrom vysvetlení učiva, ale aj o tej humánnej stránke – čím lepší a otvorenejší vzťah má lektor so svojim študentom, tým jednoduchšie je pre lektora motivovať svojich študentov. A keď je študent motivovaný, chce vedieť stále viac, vzdeláva sa aj sám mimo hodín, cíti pokrok a celé mu to dodáva pocit, že konečne robí pre seba niečo, čo má zmysel.

Ako pristupujem k študentom, ktorí majú blok, neveria si a hanbia sa rozprávať? Snažím sa nevytvárať podobné negatívne zážitky, ktoré už v minulosti zažili (počas hodín buď v škole alebo na nejakom kurze). Snažím sa ich nedostať do situácie, kedy by mi na hodine hovorili “neviem”, “nerozumiem” a po hodine odišli s pocitom, že sú hlúpi a že bude asi pravda, čo im niekto niekedy povedal, že nemajú na jazyk talent. Ak niekedy študenti o mne hovoria, že majú pri mne pocit, ako keby sa rozprávali s kamarátkou na káve, tak je to možno preto, lebo chcem, aby ma vnímali ako osobu, ktorej môžu povedať čokoľvek (aj s chybami), nie len ako rezervovanú lektorku, ktorá sa počas hodiny tvári, že pri preberaní svojho diplomu a získaní certifikátu zhltla všetku múdrosť sveta. 

Viem, že máš bohaté skúsenosti s lekciami pre jednotlivcov, skupinky a učíš aj vo firmách. Máš obľúbený typ klienta? 

Určite áno. Ľahšie sa mi pracuje so študentom, ktorý ku mne chodí preto, lebo sa chce zdokonaľovať, alebo udržiavať svoju úroveň hlavne z osobných dôvodov (pretože chce) a nie z externých dôvodov (pretože musí kvôli práci a pod.) A úplne top sú tí klienti, ktorí sa angličtine venujú aj pomimo hodín a sú si vedomí, že rýchlosť ich progresu nezávisí len od lektora. 

Uprednostňuješ učiť osobne alebo cez Internet? Aké benefity prinášajú obe možnosti Tebe ako lektorke?

Uprednostňovala som osobný kontakt, ale od marca, kedy som bola donútená fungovať len online, som svoje stanovisko zmenila. Tým, že nemusím nikam chodiť, šetrím čas, benzín a lesy (keďže netlačím materiály). Online forma je fajn, ak učím dospelých a keď sú max dvaja (to je ideálna situácia, ale mávala som hodiny aj s väčším množstvom študentov naraz). Osobná forma má samozrejme viac výhod pri väčších skupinách a keď učím deti, s ktorými využívam veľa hier a okrem iného je oveľa jednoduchšie udržať ich pozornosť a rešpekt keď ich mám priamo pred sebou. Keď učím deti cez internet, tak mám po hodine pocit ako po hodinovom tréningu v posilke. Škoda len, že tým neviem spáliť ten tuk, ktorý si pestujem sedavým životným štýlom. 🙂

Ak sa túžite stať súčasťou komunity lektorov, ktorí sa navzájom podporujú, sledujte instagram @akademialektorov pre svoju dennú dávku inšpirácie.

Okrem práce so študentami venuješ svoj čas aj spravovaniu sociálnych sietí. Najmä na instagrame pravidelne pridávaš príspevky zamerané, či už na gramatiku, frázové slovesá alebo slovnú zásobu a mnoho ďalších zaujímavostí o angličtine. Zaujímalo by ma, ako to vlastne celé funguje, podľa čoho sa rozhoduješ, aký post pridáš a koľko času Ti zaberie spravovanie sociálnych sietí?

Koľko času mi zaberie spracovanie sociálnych sietí? Sú dni, kedy sa tomu nevenujem vôbec (stále naháňam ten voľný čas). A sú dni, kedy si večer odopriem hodinu, kedy by som už mohla spať a vytváram nový príspevok alebo odpisujem na komentáre. A ak práve nevytváram niečo nové a nič nepridávam, tak pravdepodobne sledujem videá spracované Angličanmi alebo Američanmi, učím sa nové veci a premýšľam, čo z toho by sa mohlo hodiť mojim študentom. 

Podľa čoho sa rozhodujem, čo pridám? Sú dni, kedy ma inšpirujú moji študenti – buď sa ma spýtajú na niečo, čo viem, ako sa povie, ale nad čím som sa nikdy nezamyslela napríklad z gramatického hľadiska – sú niektoré veci, ktoré hovorím / používam spontánne, pretože to mám napríklad napočúvané, alebo urobia nejakú chybu počas rozprávania a ja si večer poviem “čo tak sa na to spýtať ľudí na sociálnych sieťach?” Baví ma sledovať, koľkých ľudí dokážem zaujať a ešte viac sa teším, keď sa nehanbia tipnúť si a z chýb sa potom niečo nové naučiť. Kvôli tomu som na FB svoju stránku zakladala – aby ľudia trávili čas aj užitočným spôsobom, nielen sledovaním života influencerov. A potom sú dni, kedy napríklad pozerám seriál, v ktorom započujem nejakú frázu a poviem si “toto v učebniciach nezvykne byť a dosť často to hovoríme aj v slovenčine, tak to sa niekomu určite zíde!”.

Väčšina lektorov, ktorých poznám, hovorí, že táto práca je pre nich obohacujúca. Trávia čas s rôznymi ľuďmi, často sú to klienti so zaujímavými profesiami, pohľadmi na svet, názormi, povahami, životným štýlom,… Myslím si, že takéto skúsenosti nás dokážu osobnostne posunúť a niečo naučiť, pretože s klientami trávime kvalitný čas vyplnený plnohodnotnými debatami a často spoznáme ľudí, s ktorými by sme sa inak nemali príležitosť zoznámiť. A síce sa rozprávame v cudzom jazyku, ale niektorí ľudia sa práve tak ľahšie “otvoria”.Asi vieš, čo tým myslím…Stalo sa Ti niečo podobné? Čo Ťa v tomto smere naučila práca lektorky angličtiny?

Určite sa pridávam do tohto klubu lektorov a lektoriek. Bez študentov, ktorých učím, by som nebola tým človekom, ktorým dnes som. Uvediem príklady – učila som lekárov, vďaka ktorým viem viac z medicínskej angličtiny. Učila som psychologičku, s ktorou som viedla neskutočne dlhé debaty z odborov psychológia a sociológia, ktoré sú môjmu srdcu veľmi blízke. Pripravovala som jednu študentku na maturitu, ostala som s ňou v kontakte aj počas jej štúdia na vysokej škole a začali sme spolu cestovať (Španielsko, Taliansko, Grécko, Bali …). Skrátka, učila som ľudí z rôznych profesií a môžem povedať, že 9 z 10 študentov sa mi zverí natoľko, že som pre nich nielen lektorka, ale aj veľmi dobrá kamarátka (a pre staršie generácie ako dcéra). Snažím sa zachovať si ľudskosť a autentickosť, aby ľudia nemali pocit, že robím zo seba nejakú hviezdu na sociálnych sieťach. Počas môjho štúdia na vysokej škole nám na hodine raz jeden profesor povedal “Nie som múdrejší než vy, som len viac informovaný a viem vám pomôcť dostať sa k týmto informáciám”. Ten profesor si v tom momente získal môj rešpekt a pamätám si, že som si povedala “Chcem byť ako on”, keďže je to postoj, s ktorým sa stotožňujem. Nezáleží na tom, akú profesiu človek vykonáva, stále by mal k druhým pristupovať s pokorou a vedomím, že ktokoľvek nám vkráča do cesty / života, má niečo, čo nás môže naučiť, ale ani jedna strana nie je dôležitejšia.  

Častokrát ľudia, ktorí najviac vedia, majú v sebe najväčšiu skromnosť, človečinu a pokoru… Mohli by sme ešte detailnejšie rozobrať, čo si načrtla vo svojej predošlej odpovedi? Čo považuješ za najvýznamnejšie benefity Tvojej práce? Čo je to najlepšie alebo najzaujímavejšie, čo Ti práca lektorky zatiaľ priniesla?

Ak beriem do úvahy prácu s dospelými, tak sú to kontakty v rôznych sférach a v rôznych kútoch sveta, organizačné schopnosti, schopnosť viesť skupinu ľudí a v prípade nečakaných situácii hravo zvládať improvizáciu.

Ak si pomyslím na hodiny strávené s deťmi, tak je to rozvoj mojej kreativity a fantázie a schopnosť nebrať život vždy úplne tak dospelácky vážne. Nemám súrodencov, ale ku každému dieťaťu, ktoré ku mne rodič prihlási, sa snažím správať tak, akoby to bol môj mladší brat / sestra, respektíve spôsobom, akým by som bola bývala ja chcela, aby sa ku mne správala osoba, ktorá má vo veľkej miere v rukách nielen môj pokrok, ale hlavne môj vzťah k cudziemu jazyku. 

Raz mi jedna mamička doniesla na hodinu svojich synov (bratia vo veku 7 a 8 rokov) a povedala “Oni sa neznášajú učiť”. A keď si po nich po hodine prišla, tak prvé čo jej povedali bolo “Mami, ešte 5 minúúút.” Pozrela na mňa a spýtala sa ma s úsmevom “To čo ste s mojimi deťmi spravili?” Povedala som jej len toľko, aby sa netrápila nad tým, koľko si toho budú pamätať po jednom školskom roku, podstatné je, aby sme u nich vypestovali kladný vzťah k angličtine. A myslím, že sa nám to aj podarilo, pretože chceli mať hodiny aj cez letné prázdniny, čo väčšinou deti chcú mať od učiteľov svätý pokoj. 🙂

Keď som bola študentkou na strednej škole, susedkina dcéra mi povedala “Lydka, raz chcem byť ako ty”. Bola som dojatá celý deň a v tej chvíli som si uvedomila, že nikdy nevieme, kto nás ako vníma, pre koho sme vzorom a keď už teda máme možnosť zmeniť niekoho život (alebo aspoň jeho vnímanie) k lepšiemu už len tým, akí my sami sme, tak sa snažím aj tým detičkám, ktoré majú hodiny so mnou, byť čo najlepším vzorom a byť tou, ktorá im dodá ten pocit “nie som hlúpy, aj ja to dokážem”. Možno aj preto som si počas štúdia na VŠ  sama navrhla tému na svoju diplomovú prácu “Vplyv pozitívnych vzorov na mladých ľudí v britskej spoločnosti”. Všetko, čo som si k téme potrebovala prečítať a naštudovať, mi pomohlo o kúsok viac porozumieť tomu, akú dôležitú úlohu dokážem mať minimálne v živote mojich študentov.

Na Tvojich sociálnych sieťach som si všimla, že si sa v minulosti venovala bikini fitness a tiež máš precestovanú veľkú časť sveta. Čo momentálne robíš, keď neučíš? Čo je pre Teba najlepší relax?

Tých aktivít je viac, aj keď bohužiaľ nie všetky vykonávam stále na pravidelnej báze, stále podľa možností a okolností. Rada cvičím, chodím na prechádzky so svojim psom, čítam knihy, pozerám filmy alebo seriály, stretávam sa s kamarátkou, ktorá mi je ako sestra, hrám sa s krstným synom, cestujem, fotím, spím alebo vyfarbujem antistresové omaľovánky (bez srandy, viem pritom úplne zabudnúť na čas). 

Aký by podľa Teba mal byť dobrý lektor? A ak by si mala dať začínajúcim lektorom nejakú radu, čo by si im odporučila?

Dobrý lektor je:

  • niekto, kto učí, pretože ho práca napĺňa a nie pre vidinu vysokého platu
  • niekto, kto je pripravený sa vo svojom odbore naďalej vzdelávať
  • niekto, komu záleží na výsledkoch svojej práce
  • niekto, kto je ochotný poradiť študentovi aj mimo zaplatených hodín
    niekto, kto sa nebojí otvoriť sa svojim študentom a ukázať tú svoju “človečinu”
  • niekto, kto zo seba nerobí dôležitého len preto, že ten jazyk vie lepšie 
  • niekto, kto je neskutočne trpezlivý a nevadí mu zopakovať jedno a to isté aj viackrát za deň

Ak by som mala dať začínajúcim lektorom / lektorkám nejakú radu, tak by som im určite odkázala, aby začali s nohami na zemi a dobré meno, respektíve svoju značku si vybudovali s trpezlivosťou. A nech neberú starších lektorov ako konkurenciu. Študentov je a bude stále dosť a preto dosiahneme viac tímovo 🙂

Lydka, ďakujem veľmi pekne za tento príjemný a inšpiratívny rozhovor!

Viac o Lydke:

  • Opíš sa 3 slovami: priateľská, usilovná, kreatívna
  • Obľúbený citát: Skutky sú viac než slová.
  • Obľúbený nápoj: káva
  • Obľúbená kniha: Neviem si vybrať. Počíta sa aj slovník? 😀
  • Obľúbená aktivita: Sledovanie východu a západu slnka
  • Najobľúbenejšie miesto na svete: v posteli
  • Obľúbená téma na pokec so študentami: životné príbehy / zážitky
Ak sa túžite stať súčasťou komunity lektorov, ktorí sa navzájom podporujú, sledujte instagram @akademialektorov pre svoju dennú dávku inšpirácie.